reklama

Takže ty chceš byť Au pair?

Konečne som sa rozhodla vycestovať. Ako ale všetko zariadiť? Čo práca a ubytovanie? Ja mám rada jednoduché riešenia, tak som sa rozhodla si jedno nájsť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako som spomínala v predádzajúcom blogu, posielanie ľudí za prácou do Anglicka bolo mojou náplňou práce. Ísť však cez agentúru? Ani náhodou. Prišlo mi to všetko komplikované (aj napriek tomu, že som v agentúre robila), pracovala by som možno v dákom sklade, s ostatnými ľudmi z kontinentu, ktorí túžia si zarobiť v zahraničí viac peňazí, ako sa im dostáva doma. Ja som nešla do Anglicka za peniazmi. Nešla som ani za ostatnými Slovákmi. Pokiaľ by som chcela byť obklopená Slovákmi, ostanem predsa doma. Preto ani teraz, keď som tu, nie som členom žiadnej česko-slovenskej komunity, či členom rôznych online skupín so slovenskými a českými ľuďmi v Anglicku. Šla som sem, kvôli Anglicku. Kvôli ich kultúre, jazyku, ľuďom, humoru a všetkému ostatnému. Ako to teda vyriešiť? Ako si zabezpečiť to, že okolo mňa budú najmä angličania? Najmä v Londýne, v meste ktorého populáciu tvoria angličania len z 45%? 
V tom období, agentúra pre ktorú som pracovala mala novú kampaň. Hľadali sme opatrovateľky k deťom do Švajčiarska. V tom momente mi bolo hneď všetko jasné: napriek tomu, že nie som veľký fanúšik detí, kvôli Londýnu som ochotná sa prispôsobiť. Nájdem si skvelú anglickú rodinu, budem s nimi žiť, budem vidieť ako to naozaj všetko funguje, zdokonalím sa v jazyku a keď si na všetko nové čo mi krajina prichystná zvyknem, môžem sa vybrať svojou cestou. Že ma to nenapadlo skôr! Teraz už len nájsť tú správnu rodinu. Na internete je neskuočné množstvo stránok pre Au pair a nannies v zahraničí. Je v ponuke veľa programov, ktoré vám "zaručujú" že vám nájdu tu správnu rodinu. A to množstvo krajín kam môžte vycestovať! Prečítala som si asi všetko čo sa dalo. Prešla som všetkými radami od bývalých au pair ktoré som na internete našla. Prezrela som ponuku všetkých možných agentúr ktoré v tom období ponúkali možnosť vycestovať do zahraničia ako au pair, prípadne nanny. Nič sa mi nepozdávalo. Znelo to všetko veľmi lákavo, však možno práve v tom bol problém. Bolo to priveľmi lákavé a ja som sa naučila nie všetkému lákavému veriť, po tom čo som 3 roky pracovala pre istého mobilného operátora na Slovensku. Nakoniec som našla, čo som hľadala. Z niekoľkých desiatok stránok ktoré som prešla, som vybrala 2, kde som mohla priamo komunikovať s rodniami, ktoré hľadali niekoho, kto im pomôže s deťmi a taktiež rodiny si mohli nájsť mňa a ak som sa im pozdávala, mohli ma kontaktovať. Znova, ponuka krajín z ktorých sa rodiny ozývali bola neskutočne obrovská. Na chvíľu som úplne zabudla na to, že som chcela ísť do dákeho Londýna. Už som sa videla na Novom Zélande, niekde v Amerike, v Spojených Arabských Emirátoch a neviem kde ešte všade. Čím viac možností pre mňa tým horšie, keďže som ten najnerozhodnejší človek akého môžte stretnúť. Po práci keď som prišla domov, som mala naplánované rôzne Skype pohovory s rodinami, niekedy som skončila až okolo 23,30 keďže rodiny boli z iných časových pásiem. Takto to trvalo pár týždňov - nekonečne Skype pohovory a ja som sa stále nevedela rozhodnúť kam ísť. Nakoniec to už bolo neúnosné, tak som sa rozhodla že upravím moje kritériá a zameriam sa na Anglicko. Znova množstvo rodín sa ozývalo a ja som sa stále nevedela rozhodnúť. Takže som svoje hľadanie zúžila na môj vysnívaný Londýn. To mi už ubudlo zo Skype pohovorov, takže som sa viac mohla sústrediť na hľadanie vhodnej rodiny pre mňa. Začala som ich porovnávať, ako ďaleko sa dom nachádza od centra mesta, aká je mzda, koľko má rodina detí, čo všetko odo mňa požadujú a tak ďalej. Nakoniec som mala pocit, že som našla rodinu, ktorá mi vyhovuje. Rodinná časť Londýna, nie ďaleko od centra mesta a matka rodiny mi ponúkala nahvyššu mzdu z rodín, s ktorými som bola v kontakte. Absolvovali sme prvý Skype pohovor, potom druhý kde sa už aj deti snažili nakúkať, potom tretí a nakoniec sme sa po emailovej komunikácií dohodli, že to s nimi skúsim. Mali sme ešte jeden Skype, kde sme upresňovali detaily a skončili sme hovor s tým, že teda vycestujem o 2 týždne za nimi. Po skončení Skype som spanikárila. V tej sekunde ako sme ukončili hovor som matke rodiny začala písať email o tom ako sa niečo stalo v rodine a ja nemôžem vycestovať, musím ostať doma, že sa veľmi ospravedlňujem. Zrazu to všetko bolo veľmi reálne a ja so sa zľakla. Jasne, bolo to presne to, čo som chcela ale bolo to všetko veľmi rýchle. Ona to pochopila, povedala že je to v poriadku a predpokladám, že si začala hľadať niekoho nového. Ja som si povedala, že si dám ešte 2-3 mesiace. Bolo zrovna pred letom, tak som si chcela ešte užiť teplo na Slovensku a potom by som v septembri odcestovala. Trošku som sa ukľudniľa, vrátila sa k svojej práci a zabudla na všetok ten chaos posledných týždňov. O asi 2-3 týždne som dostala email. Bol od matky rodiny, ktorej som po poslednom Skype hovore povedala že sa niečo stalo v rodine a nemohla som vycestovať. Pýtala sa ma, či by som zvažovala sa k ním pripojiť v septembri. Oni sú ochotný počkať na mňa. Náhoda? Srdce mi podskočilo ako nikdy. Prečítala som si ten email niekoľko krát či som dobre pochopila alebo moja predstavivosť ma už úplne ovládla. Odpísala som jej, dohodli sme si Skype hovor po tom, čo sa ona vráti z dovolenky s deťmi. Po tom čo sme si zavolali, pozrela som lety a dohodli sme sa že priletím 4.9. na letisko Heathrow kde ma bude čakať. A mohla som si začať v hlave plnáovať každý detail. 

Lucia Horváthová

Lucia Horváthová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dlhoročný anglofil, ktorý konečne začal niečo robiť so svjim životom. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu